Rozprávka nielen pre nepočujúce deti.
Dnes vám poviem rozprávku : Koza rohatá.
Kedysi dávno žila raz jedna koza rohatá, do pol boka odratá.Keď v hore natrafila na líščiu dieru, ihneď sa do nej skryla.
Privlastnila si líškin domček.
Tááák a teraz je to môj brloh!
Príde líška domov a chce vojsť do diery.
Už-už chcela vojsť dnu do diery, no vidí, že akési čudo si v jej brlohu polihuje.
Koza hneď vyskočí, nohami zadupoce a zvolá:
Ja som koza rohatá,do pol boka odratá,cupi-lupi nohami,prebijem ťa rohami.
Líška sa zľakla a uháňala rýchlo preč.
Stretne ju vĺčko.Čože plačeš, líštička, čo sa ti stalo?
Ach, plačem veru, lebo v mojej nore je nejaká čudná potvora.
Nesmúť, ja ti pomôžem, ju odtiaľ vyhnať.
KDE JE? Poď, ideme, smelo navrhol vlk.
Keď spolu prišli k líščej diere, vĺčik hlasno zvolal: Kto si, zvere, v líščej diere?
Ja som koza rohatá,do pol boka odratá,cupi-lupi nohami,prebijem ťa rohami.
Medveď začul liškin plač.
A čože tak plačeš, líštička?
Ach, medveď môj milý!
V mojej nore je nejaká čudná potvora.
Ach, ja som ho hnala – nevyhnala.
Odvážny vĺčik ho hnal – nevyhnal.
Ja som veľký medveď kráľ lesa!
Pomôžem ti ju vyhnať!
KDE JE?
Keď prišli na miesto, medveď zrúkol: Hej! Ja som pán lesa!
Kto si, zvere, v líščej diere? Ukáž sa!
Koza znova silno zadupoce a zvolá:Ja som koza rohatá,do pol boka odratá,cupi-lupi nohami,prebijem ťa rohami.
Medveď sa naľakal a už aj sa všetci traja dajú na útek.
Čože všetci traja plačete?
Ach, ježko môj zlatý.
V mojej nore je strašná potvora.
Ach, ty ježa, malé bieža! Veď už ja som hnala – nevyhnala,odvážny vĺčko hnal – nevyhnal.plačem, lebo v mojej nore je strašná potvora.
Medveď kráľ lesa, tiež sa bál a nevyhnal.
Och, čože ty, taký malý, proti nej zmôžeš?
Nože, poďte, ja ju z diery vyženiem.Schúlil sa do guličky a skotúľal sa dolu horou. Ježko k líščej diere prikotúľal a zvolal.
Kto si, zvere, v líščej diere?
A koza zas dupoce a volá: Ja som koza rohatá,do pol boka odratá,cupi-lupi nohami,prebijem ťa rohami.
A ja jež, prebijem ťa tiež! Skrútil sa a prigúľal dnu do diery. Tam začal svojimi dlhými a ostrými pichliačmi kozu pichať do odratého boku. Koza len bľačala od bolesti,vyskočila z diery von a upaľovala preč.
Som síce malý, no skrýva sa vo mne veľa.
Koza dostala takú príučku, že sa jej hora navždy odnechcela. A už sa nikdy nevrátila.
Od tých čias býva líštička spokojne vo svojej diere.
Jež mal neďaleko dieru a s líškou sa stali dobrými kamarátmi.A čo medveď a vlk ? Odišli sliediť po hore.
Ahojte.
