V roku 2006 som prvýkrát spoznala komunitu sluchovo postihnutých a začala som sa intenzívne učiť posunkový jazyk. Dovtedy som posunkový jazyk vôbec nepoznala. Taktiež som začala pracovať pre organizáciu ANEPS ako gramatická korektorka časopisu INFONEP a vedúca krajského centra v Trenčíne. 26.6.2010 sa uskutočnil Kongres, kde som bola zvolená za prezidentku ANEPS.
Bolo to obdobie, keď bola situácia veľmi ťažká – ANEPS už nemal zamestnancov, dotácie a prostriedky zo štátneho rozpočtu skončili, možnosti získania financií na tlmočenie prešli pod VÚC. Prevzala som organizáciu, ktorú bolo treba účtovne ukončiť a uzavrieť, presťahovať z Bratislavy do Trenčína.
V roku 2011 bol pád deaflympiády a tak sa na celú komunitu nepočujúcich začalo pozerať veľmi zle, všetky žiadosti o dotácie boli zamietnuté, situácia bola veľmi zlá. Napriek tomu ma veľmi potešilo, že prvýkrát v histórii sa podarilo zorganizovať Medzinárodný deň nepočujúcich a MISS nepočujúca v Nových Zámkoch tak, že sme to zorganizovali sami nepočujúci bez pomoci počujúcich zamestnancov. To, že sa nám to podarilo dalo nádej a silu ďalším Centrám nepočujúcich, aby sa nebáli a išli do toho sami.
Pokladám to za veľký úspech svojej funkcie ako prezidentky ANEPS, že počas môjho vedenia sa komunita nepočujúcich naučila spoliehať sa sama na seba a bez dotácií a toho, že to za nich vybaví niekto iný, dokážu vytvoriť zaujímavé akcie.
Som hrdá na to, že napriek problémom, zlým rozhodnutiam, snahám o rozbitie organizácie a správaniu sa niektorých osobností sluchovo postihnutých, stále je ANEPS najväčšou organizáciou nepočujúcich na Slovensku.