aneps.sk

Mgr. Anna Bartalová prezidentka ANEPS v rokoch 2010 – 2018

Detstvo

Pochádzam z počujúcej rodiny, z dvoch súrodencov, som mladšia od svojej sestry o 7 rokov. Detstvo som prežila v Liptovskom Hrádku, Královej pri Senci a Komárne. Ako 6 ročná som po nákaze od kliešťa dostala kliešťovú encefalitídu – zápal mozgových blán, na následky toho som úplne stratila sluch. Zistenie, že nepočujem bolo šokujúce pre mňa aj pre moje okolie, stalo sa to v období, keď som prvý mesiac navštevovala 1. ročník základnej školy. V tej dobe, keď som prišla o sluch, bolo veľmi málo informácií o možnostiach špeciálnych škôl,  posunkovom jazyku a tlmočníkoch. Učila som sa doma odzerať z pier a chodila som na logopédiu. Učila som sa sama, knihy sa stali mojimi najväčšími priateľkami. Vďaka obetavosti a láske svojich rodičov som sa  naučila písať, čítať a mohla som o rok po chorobe začať chodiť na základnú školu s počujúcimi.

Vzdelávanie

Základnú školu som navštevovala v Komárne, nemala som žiadne výnimky, písala som spolu so spolužiakmi aj diktát. Mala som veľmi dobrých spolužiakov aj učiteľov, ktorí ma brali ako počujúcu, vďačím tomu za to, že mám taký rozhľad, vzdelanie a ovládam slovenský jazyk na vysokej úrovni. Z 8. ročníka som prešla do výberovej triedy gymnázia, ktoré som ukončila maturitou s vyznamenaním. Mojimi najobľúbenejšími predmetmi bola biológia, dejepis a latinský jazyk. Mala som plán, že budem študovať ďalej na vysokej škole, žiaľ v tej dobe kvôli môjmu postihnutiu sluchu neboli na to vytvorené podmienky. Ešte v ten rok po maturite som sa vydala, pracovala som v biochemickom laboratóriu v nemocnici a narodili sa mi dve deti, synovia Peter a neskôr Július. Po materskej som začala pracovať v Slovenských lodeniciach ako asistentka vedúceho výroby a po revolúcii v roku 1989 som založila firmu, ktorá sa zaoberala predajom a servisom japonských vozidiel. Neskôr som prijala spoločníka a rozšírili sme firmu na s.r.o. Naša firma sa v súčasnej dobe zaoberá výrobou titulkov pre osoby s postihnutím sluchu a audiokomentárov pre nevidiacich. Popritom som si splnila sen vyštudovať Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce a získala som titul Mgr.  

Rodina

Mám dvoch synov Petra a Júliusa a dve vnučky Ariu a Zaru. Bývam v Trenčianskych Tepliciach.

Činnosti

V roku 2006 som prvýkrát spoznala komunitu sluchovo postihnutých a začala som sa intenzívne učiť posunkový jazyk. Dovtedy som posunkový jazyk vôbec nepoznala. Taktiež som začala pracovať pre organizáciu ANEPS ako gramatická korektorka časopisu INFONEP a vedúca krajského centra v Trenčíne. 26.6.2010 sa uskutočnil Kongres, kde som bola zvolená za prezidentku ANEPS. 

Bolo to obdobie, keď bola situácia veľmi ťažká – ANEPS už nemal zamestnancov, dotácie a prostriedky zo štátneho rozpočtu skončili, možnosti získania financií na tlmočenie prešli pod VÚC. Prevzala som organizáciu, ktorú bolo treba účtovne ukončiť a uzavrieť, presťahovať z Bratislavy do Trenčína. 

V roku 2011 bol pád deaflympiády a tak sa na celú komunitu nepočujúcich začalo pozerať veľmi zle, všetky žiadosti o dotácie boli zamietnuté, situácia bola veľmi zlá. Napriek tomu ma veľmi potešilo, že prvýkrát v histórii sa podarilo zorganizovať Medzinárodný deň nepočujúcich a MISS nepočujúca v Nových Zámkoch tak, že sme to zorganizovali sami nepočujúci bez pomoci počujúcich zamestnancov. To, že sa nám to podarilo dalo nádej a silu ďalším Centrám nepočujúcich, aby sa nebáli a išli do toho sami. 

Pokladám to za veľký úspech svojej funkcie ako prezidentky ANEPS, že počas môjho vedenia sa komunita nepočujúcich naučila spoliehať sa sama na seba a bez dotácií a toho, že to za nich vybaví niekto iný, dokážu vytvoriť zaujímavé akcie. 

Som hrdá na to, že napriek problémom, zlým rozhodnutiam, snahám o rozbitie organizácie a správaniu sa niektorých osobností sluchovo postihnutých, stále je ANEPS najväčšou organizáciou nepočujúcich na Slovensku.

Posolstvo

Tento rok oslavuje organizácia ANEPS 15 rokov od vzniku. Keď pozerám na tých 15 rokov dozadu, vidím obdobia úspechov, pádov, dobrých aj zlých chvíľ. V súčasnej dobe je ťažká situácia kvôli pandémii, výpadky finančných zdrojov, dotácií, neistota. Prajem organizácii ANEPS, aby sa jej darilo, pokračovala vo svojom poslaní pomoci a podpory, aby ďalej dôstojne zastupovala najväčšiu skupinu nepočujúcich na Slovensku.

Poďakovanie

V mene organizácie ANEPS sa chceme poďakovať p. Mgr. Bartalovej  za všetky činnosti, vďaka ktorým ANEPS napriek nepriaznivým situáciám sa udržala a pokračuje ďalej vo svojej tradícii a prajeme veľa zdravia, radosti i úspechov v osobnom a pracovnom živote.