Oblasť: Psychológia.
Obrázok: new.express.adobe.com
Psychologické vysvetlenia nášho bežného správania! Nie všetko je tak ako sa zdá.
V spolunažívaní s inými ľuďmi je nesmierne dôležité, aby sme porozumeli aj neverbálnym prejavom. Je to totiž veľmi silný základ budovania dobrých vzťahov. Zároveň sa rôzne náznaky týkajú aj nás samých a možno by sme ich ani nevedeli vysvetliť.
Prečo sa smejeme, aj keď niečo nie je vtipné?
Smiech nevznikol primárne kvôli humoru. Vedci ukázali, že 90 % smiechu nesúvisí so žartmi, ale s budovaním vzťahov. Smejeme sa, aby sme ukázali priateľskosť, uvoľnili napätie a vytvorili pocit spolupatričnosti.
Prečo máme radi jedlo, ktoré nás páli?
Ľudia sú jediný druh, ktorý dobrovoľne vyhľadáva nepríjemné pocity – napríklad konzumáciu pálivého chilli či desivých hororov. Vedci to nazývajú benígna masochistická zábava – naše telo vie, že hrozba nie je skutočná, preto si užívame „bezpečný strach“.
Prečo sa cítime nepríjemne, keď na nás niekto dlho pozerá?
Ide o evolučný mechanizmus – dlhý pohľad môže znamenať hrozbu. Preto aj dnes vyvoláva úzkosť, hoci sa môžeme nachádzať v relatívnom bezpečí.
Ľudia sa radi pozerajú na svoj odraz
Aj keď sa to nezdá, pohľad do zrkadla aktivuje centrá odmeny v mozgu. Preto máme tendenciu kontrolovať sa aj bez dôvodu.
Strach je nákazlivý
Vidieť niekoho, kto sa bojí, môže vyvolať úzkosť aj u nás. Je to obranný mechanizmus zo starých čias, keď prežitie záviselo od rýchlej reakcie.
Cudzie jazyky menia osobnosť
Keď hovoríme cudzím jazykom, správame sa sebavedomejšie a viac racionálne – mozog má odstup od emócií, pretože sa musí vo väčšej miere sústrediť.
Ráno sme úprimnejší
Výskumy ukazujú, že večer máme väčšiu tendenciu klamať alebo podvádzať – mozog je unavený a slabšie odoláva pokušeniam.
Ľudia v spoločnosti zjedia viac
Pri stolovaní s inými ľuďmi zjeme až o 50 % viac, než keby sme jedli sami – mozog to vníma ako sociálnu udalosť.
Hlas sa mení podľa toho, s kým hovoríme
Ľudia majú tendenciu meniť výšku hlasu – často ho zjemnia, keď sa rozprávajú s niekým, kto sa im páči.
Ľudia si viac pamätajú prvé a posledné informácie
Ide o tzv. efekt poradia – čo sa povie na začiatku alebo na konci, zostane v pamäti dlhšie než obsah v strede.
