Oblasť: história nepočujúcich športovcov.
Ahojte nepočujúci.Správy zo športu nepočujúcich.
Teraz predstavíme hosťa Vladimíra Pončáka , bývalého československého futbalistu a aj reprezentanta.
Bude krátky rozhovor s osobnosťou histórie futbalu nepočujúcich.
Vitajte.
Ďakujem za pozvanie, tu do Žiliny, trošku Vám poviem, ako som začal s futbalom.
Ako 9 ročný chlapec som začal hrávať spolu s počujúcimi deťmi u nás na dedine pri Prešove. Neskôr, už ako tretiak a štvrták som hrával súťažne za žiakov.
Neskôr som prestúpil do ZŠ v Levoči kvôli môjmu sluchovému postihnutiu.
Tam až do 9 ročníka som hrával futbal v rámci školy.
Ako šiestak som sa nemohol zúčastniť športových hier mládeže, lebo som mal málo rokov, neskôr ako siedmak som bol na športových hrách v Prešove, tiež ôsmak a deviatak.
Na strednú školu som išiel do Bratislavy, tam som hral za dorast na poste ľavého obrancu.
Trénerom bol pán Ján Daučík.
Po skončení strednej školy prišiel za mnou tréner Košíc Ján Mikita s tým, aby som hral za Košice.
Tam som mal aj prácu ako ortopedický pracovník.
Bol som tam od roku 1975, zúčastnili sme sa majstrovstiev Československa, v Senci, skončili sme druhý za Bratislavou, tretie boli Turany.
V ďalšom roku 1976 v Otrokoviciach sme sa stali majstrami Československa, bol to prvý majstrovský titul pre Košice.
V roku 1979 som sa oženil a presťahoval do Bratislavy, tam som pracoval a hrával futbal do roku 1983.
Potom som sa vrátil do Prešova a hral futbal za Košice.
Bol som aktívny hráč a tréner V roku 1988 sme sa stali majstrami Československa v Prostejove, o rok doma v Košiciach , keď sme vo finále porazili Bratislavu 2:1.
A v roku 2003 košický futbalový klub nepočujúcich zanikol, nemali sme hráčov.
Aktívnu činnosť som ukončil ako 47 ročný.
Mám na to pekné spomienky, bolo to aj veľa práce za tým.
Neskôr hrával sa futsal, a teraz už nič…
Chcem sa spýtať, koľko krát si získal titul majstra Československa?
Za Košice a za Bratislavu.
Za Košice som získal titul trikrát, a za Bratislavu štyrikrát.
Vďaka patrí všetkým hráčom , nielen mne, a aj trénerom.
V Bratislave Miloslavovi Jankovičovi a Júliusovi Kováčovi, pod ktorým ako bývalým hráčom bratislavského Slovana som išiel výkonnostne hore.
Ďakujem, veľmi dobre poznám pána Pončáka, aj ja som hrával futbal pod jeho vedením.
Ako si sa stal k trénerom československej a slovenskej reprezentácie?
Najprv som si spravil kurz trénera štvrtej triedy v roku 1981.
Bol som prvým nepočujúcim trénerom, ktorý získal preukaz.
Neskôr o dva roky ešte trénera tretej triedy.
Na Slovensku bola dohoda, že ktorý klub získal titul, tak ten potom trénoval reprezentáciu.
Keď Košičania boli majstri, bol som trénerom ja.
Keď boli majstri Turany, tak trénerom bol František Spuchlák, keď Bratislava, tak Karol Filak.
Ako tréner Československa by si vedel vyhodnotiť úspechy a neúspechy?
Všetko si už nepamätám, nemám kroniku, boli sme na turnaji Družba v poľskom Wroclavi, v roku 1988, získali sme druhé miesto, roku 1989 v Nemecku sme remizovali a doma prehrali 0:6. Ako tréner som nemal veľké úspechy.
Ďakujeme p. Pončákovi, on bol veľmi dobrý, obetavý človek, viedol nepočujúcich k športu, vyriešil pozitívne aj negatívne veci.
Nikdy na neho nezabudnem, mám na neho veľmi pekné spomienky.
Ďakujem za rozhovor.
