Oblasť: história nepočujúcich športovcov.
Ahojte nepočujúci.Správy zo športu pre nepočujúcich.
Teraz privítame hosťa, bývalého hokejového reprezentanta Československa Jána Filičku.
Ďakujem.
Chodil som do Prešova do školy, stále som korčuľoval pod vedením trénera Kohúta.
Potom v roku 1967 som nastúpil do na OU do Kremnice, tam neboli podmienky na hokej, žiadne zápasy.
Len korčuľovanie, vrátil som sa do Prešova.
Trénovali sme na rieke Torysa.
Zavolali mňa hrať na zimný štadión, hral som za Solivary.
Dostal som registráciu, aj Anton Kolarčík.
Pravidelne som trénoval utorky a štvrtky.
Na silvestrovskom turnaji Kolarčík mal úraz, prišiel o všetky predné zuby.
Bol aj v nemocnici.
Ja som ďalej hrával hokej.
Bolo to v roku 1977.
Ak si sa dostal k československej reprezentácii nepočujúcich?
Vďaka Jánovi Beganovi, ktorý sa dozvedel, že hrávam hokej.
Skontaktoval sa v Prahe so Siganom.
Dostal som pozvánku, mal som radosť, trénoval som ešte viac.
Na sústredení v Olomouci nás bolo 60, z toho 30 Čechov a Slovákov.
Nakoniec tréner zo Slovákov vybral len dvoch, mňa a Kolarčíka.
Pamätáš si, koľkokrát si reprezentoval ?
Dvakrát.
Jeden zápas sme hrali s Američanmi, porazili sme ich 8:4.
Gratulujem.
Bol som ľavý obranca a Kolarčík hral?
Ako náhradník, on mal požičané korčule, len občas hral.
A mal si gól lebo prihrávky?
Mal som tri úspešné prihrávky, trénerov syn mladý Sigan skóroval.
Ako dobrý hráč máš pekné spomienky.
A sleduješ teraz hokej?
Aj syna som viedol k hokeju, hrával za Kežmarok, neskôr skončil s hokejom.
Nevadí, hlavne ty že si bol úspešný reprezentant, dôležitý je tvoj pocit , radosť, ďakujeme, klobúk dole za tvoj úspech.
Ďakujeme p. Filičkovi, že prišiel, porozprával nám o svojom športovom živote, reprezentácii, prajeme mu zdravie.
