aneps.sk

Aktivity

Alexander Graham Bell – ten, ktorý pomáhal nepočujúcim

3. marca 1847 sa narodil Alexander Graham Bell. Považuje sa za vynálezcu telefónu. Pochádzal zo škótskeho mesta Edinburgh. Na jeho rodnom dome dodnes visí tabuľa, že v tom dome sa narodil vynálezca. Považuje sa za vynálezcu telefónu.

Alexander Graham Bell sa už v detstve zaujímal o to, ako môže pomôcť ľuďom. Ako 12 ročný postavil jednoduchý stroj, ktorý pomáhal lúpať pšenicu. Tento stroj sa potom dlho využíval v mlynoch.

Keď mal 12 rokov, jeho matka začala strácať sluch. Preto sa naučil posunkovú reč a pri rodinných stretnutiach jej všetko tlmočil. Naučil sa hovoriť zreteľne a používať artikuláciu priamo tvárou v tvár, aby ho matka počula a rozumela mu.

Alexander Graham Bell bol fascinovaný hluchotou matky a to ho priviedlo k tomu, aby študoval Akustiku (akustika je veda o zvukoch).

Celá rodina Alexandra Grahama Bella sa zaoberala výučbou výslovnosti. Jeho otec vysvetľoval, ako naučiť hluchonemých správne artikulovať a odčítať z pier. Alexander Graham Bell pomáhal otcovi ukazovať ako komunikovať s hluchonemými.

Alexander so starším bratom Melvillom vytvorili automatickú hovoriacu hlavu, ktorá vydávala zvuky. Dokázala vysloviť niekoľko slov. Jedno z prvých slov bola mama. Učil rozprávať aj psa.

Neskôr sa presťahovali do Londýna. Alexander pomáhal svojmu otcovi pri prednáškach na súkromnej škole pre nepočujúcich. Vďaka nemu začali dve hluchonemé dievčatá robiť veľké pokroky. Pri práci s nepočujúcimi bola veľmi úspešná celá rodina. Aj manželka A. G. Bella bola sluchovo postihnutá.

Neskôr sa presťahovali do Ameriky a začal robiť ďalšie experimenty so zvukom.

V marci v roku 1876 mal 29 rokov a uskutočnil prvý telefonický hovor so svojim asistentom Thomasom A. Watsonom. Prvá veta, ktorá bola povedaná v telefóne bola „Pán Watson, príďte sem, potrebujem vás“.

Počas svojho života sa Alexander Graham Bell zaoberaj aj inými výskumami – vlastnoručne vyrobil lietadlo na ktorom vzlietol, zostrojil vlastný gramofón a mikrofón, spája sa s vynájdením detektora kovov. Na jeho počesť je pomenovaná fyzikálna jednotka bel – decibel.

Zomrel ako 75-ročný v roku 1922.

Zdroj:

https://www.britannica.com/biography/Alexander-Graham-Bell
https://www.britannica.com/biography/Alexander-Graham-Bell
https://zivot.pluska.sk/zaujimavosti/vynasiel-telefon-naozaj-bell

ANEPS s pokorou vstupuje do Nového roku 2021 poučený a posilnený COVIDom 19.

Rok 2020 bol pre každého z nás iný a niesol najmä často opakujúce sa slová Covid-19, koronakríza, opatrenia, rúška, odstup, dezinfekcia, antigénové a PCR testovanie, epidemiológia, dištančné vzdelávanie a ku koncu roka už aj očkovanie. Šírili sa rôzne hoaxy, protesty, internetové negatívne komentáre na vládu a protiepidemiologickú komisiu a takto by sme mohli pokračovať ďalej.

Rok 2020 bol bohatý aj na rozdielnosť názorov. Vytvorili sa viaceré názorové skupiny. Jedna skupinaverila, že Covid-19 existuje, že v nemocnici je plno pozitívnych pacientov, že lekári už nevládzu a že očkovaním sa Covid-19 postupne odstráni a druhá skupina spochybnila Covid-19 a boli kvôli nedostatku informácii náchylní uveriť rôznym nepravdám.

Situácia počas COVID 19 bola a stále je veľmi náročná pre každého z nás. Kvôli tomu, že nie je možné stretávanie sa rodín, pravidelná osobná komunikácia a pod. mnohí ľudia trpia osamelosťou a sú viac ohrození psychickou záťažou. Niektorí prehodnotili svoj život a uprednostnili radšej rodinu, zdravie, pokoj, lásku. No žiaľ, mnoho z nás to aj psychicky ťažko nieslo.

Pre organizáciu ANEPS bol Covid-19 veľkou a neznámou výzvou. Vďaka prezidentke ANEPS Janke Filipovej, ktorá nás podporovala, sme sa nevzdali. Bojovali sme za nepočujúcich. A práve tento boj našu organizáciu posilnil.

Spracovávali sme videá v posunkovom jazyku a s titulkami pre všetkých sluchovo postihnutých na rôzne témy. Celkom sme tak pripravili 240 videií, ktoré sme uverejňovali prostredníctvom sociálnych sietí a posielali aj emailom.  Najväčšiu sledovanosť mali práve rozprávky, motivačné videá, aj videá k problematike COVID 19. Snažili sme všetkým nepočujúcim poskytnúť dôležité informácie ohľadom Covidu-19, ale tiež sme chceli nepočujúcich povzbudzovať. Negatívnych informácií bolo naozaj veľa a preto sme sa chceli spríjemňovať to ťažké obdobie aj inou pozitívnou náladou –  rozprávkami, motivačnými videami a vianočnými príbehmi.

Videá v posunkovom jazyku a s titulkami sme neustále vylepšovali. Od Vás milí sluchovo postihnutí sme sa učili a stále sa máme čo učiť a ďakujeme za  pripomienky a budeme sa snažiť aj naďalej spracovávať dôležité témy v čo najlepšej kvalite. Ku koncu roka sme zistili oveľa väčšiu sledovanosť a veríme, že aj v roku 2021 bude sledovanosť videí vyššia a spokojnosť sluchovo postihnutých viditeľnejšia.

Okrem videí sme mali aj iné aktivity, ktoré naša organizácia vyvíjala a mohla sa tak tiež zapojiť do pomoci – šitie rúšok, ONLINE poradenstvo, zabezpečenie tlmočenia, sprostredkovanie potravinovej a hygienickej pomoci, realizovali sme kurzy posunkového jazyka ale zároveň sme stíhali absolvovať aj my individuálny kurz.

Čítame a počúvame, že rok 2021 bude ešte horší. Ale my veríme, že aj tento rok bude pre nás veľkou výzvou a s pokorou prijmeme, čo nám prinesie. Budeme sa snažiť aj najďalej svoju prácu čo najlepšie ako vieme a ako vládzeme. Želáme všetkým veľa zdravia.

Vypracoval: Ing. Malvína Kompáneková

Analýza potrieb a charakteristík pre osoby s poruchou sluchu.

V rámci projektu Miesto prvého kontaktu práv na informácie z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sme mali aktivitu určenú na tvorbu analýzy potrieb a charakteristík so sluchovo postihnutím.

Cieľom bolo vypracovanie dokumentu charakterizujúcich nepočujúcich a ich špecifických potrebe v prepojení na Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím.

Mapovanie a analýza potrieb osôb so sluchovo postihnutím bol prvým a najdôležitejším krokom na zlepšenie života osôb so stratou sluchu, elimináciu informačnej a komunikačnej bezbariérovosti, šírenie informácii o zásadách komunikácie osôb s poruchou sluchu.

Vzhľadom na to, že boli prísne epidemiologické opatrenia, neboli sme schopní realizovať kompletný monitoring bezbariérovosti, v prípade zlepšenia situácie budeme naďalej pokračovať v monitoringu bezbariérovosti. Ale zároveň táto nová, nečakaná situácia otvorila a ukázala ďalšie informačné a komunikačné bariéry a záujem širokej verejnosti o komunitu nepočujúcich, keďže mnoho tlačových správ bolo pretlmočené do posunkového jazyka.

Počas realizácie tejto analýzy potrieb a charakteristík osôb s poruchou sluchu sme zistili, že verejné inštitúcie majú záujem o získanie informácii ohľadom zásadách o komunikácie osôb s poruchou sluchu, majú záujem sa zúčastniť kurzu posunkového jazyka a odzerania, majú záujem o riešenie zlepšenia bezbariérovosti formou zabezpečovania technologických zariadení. Na mieste sme upozornili na časté informačné a komunikačné bariéry, niektoré boli schopní hneď eliminovať, iné sa z dôvodu technických zmien nedalo zrealizovať.

Na základe týchto skutočností sme vytvorili zoznam opatrení na elimináciu bariér, ktoré plánujeme v budúcom roku postupne  aplikovať vo verejných inštitúciách.

Veríme, že táto vypracovaná analýza potrieb a charakteristík bude prínosom pre verejné inštitúcie a iné organizácie, ktoré plánujú zlepšenie prístupnosti pre osoby s poruchou sluchu a elimináciu informačných a komunikačných bariér.

Taktiež sa chceme touto cestou poďakovať nepočujúcim, ktorí sa podieľali na tejto analýze, p. profesorke Darine Tarsciovej, ktorá nám poskytla informácie a literárne zdroje, zamestnancom verejných inštitúcii a miesta prvého kontaktu, že sa podujali.

Vypracovala: Ing. Malvína Kompáneková

„Realizované s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Za obsah tohto dokumentu výlučne zodpovedá Asociácia Nepočujúcich Slovenska – ANEPS“

Svätá omša pre nepočujúcich v Katedrále Najsvätejšej Trojice.

Po roku, teda 12.12.2020 sme mali svätú omšu v Katedrále Najsvätejšej Trojice v Žiline. Zúčastnili sa nepočujúci z Oravy, Kysúc, Martina, Považskej Bystrice a zo Žiliny. Ale aj telesne postihnutí s asistentkou, či počujúci. Ako to už býva zvykom, pred omšou sa aj spovedalo.

Slávila sa tretia adventná nedeľa. Nedeľa radosti. Na adventnom venci prvý krát svietila ružová sviečka – sviečka radosti. Jediná medzi fialovými sviečkami.

Omšu celebroval kňaz Róbert Colotka. S úsmevom na tvári, plnej radosti a nádeje nás motivoval počas kázne v tomto náročnom období plnej neistoty. Nabádal nás, aby sme naďalej sa radovali a tešili sa z narodenia Pána Ježiša Krista.

Čítanie a posunkovanie Barborky Brandýskej a Tonky Bučikovej priblížili nepočujúcim Božie Slovo a vytvárali neopakovateľnú atmosféru, ktorú môžu zažiť iba na svätých omšiach pre nepočujúcich.

Napriek dodržiavaniu prísnych epidemiologických opatrení a menšieho počtu účastníkov, svätá omša bola pre všetkých duchovným obohatením.

Po omši sme sa boli spoločne odfotiť. Aj keď sme mali na tvárach rúška, ale pod nimi sme mali úsmev a v očiach radosť a nádej z budúcnosti.

Následne sme sa spolu s Róbertom Colotkom dohodli na ďalších omšiach v Žiline.  Budú sa konať každú prvú sobotu v mesiaci. Najbližšia sv. omša bude 06.02.2020. Oznam o termíne a čase svätých omši bude na našej facebookovej stránke Asociácie Nepočujúcich Slovenska.

Veľmi sa tešíme a veríme, že pravidelné sväté omše pre nepočujúcich prispejú k duchovnej obnove v tomto náročnom období.

Touto cestou sa chceme v mene organizácie Asociácie Nepočujúcich Slovenska poďakovať kňazovi Róbertovi Colotkovi a Barborke Brandýskej, ktorí svätú omšu zorganizovali.

Vypracovala Ing. Malvína Kompáneková.

Ľudské práva v živote osôb sluchovo postihnutých.

„Realizované s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Za obsah tohto dokumentu výlučne zodpovedá Asociácia Nepočujúcich Slovenska – ANEPS“.